Môj ranný beh do práce začína byť čoraz smutnejší a smutnejší. Nie je to iba mesačnou krajinou pod Prístavným mostom. Zdá sa mi, že predajné siete lesnej techniky tento rok utŕžili za motorové píly veľa peňazí. Musel som sa „zasmiať“, keď som si spomenul, ako minulý rok mestskí policajti šikanovali chudáka bezdomovca za to, že “drancuje les”, lebo si niesol konár, čo našiel na zemi, aby sa zohrial. Pred európskym fenoménom – drevná štiepka – už toľko odvahy nemajú.
Chápem, dnes sa rúbe a píli vo “verejnom záujme”. Akurát by ma zaujímalo, kto/čo je to ten verejný záujem?! Ja to určite nie som. Nechcem, aby zomierali stromy. A (teda aspoň predpokladám), že všetci z kampane “My sme les” to asi tiež nebudú. Kto je to teda ten verejný záujem?
Keď zomierajú stromy. Foto: Pavol Sovič
Za Veľký Zemník už radšej ani nebehám. Keď som tam bol naposledy, skoro som sa rozplakal. Od Starého mosta presviedča všetkých developer, že ľudia potrebujú Lido, lebo väčšina Bratislavčanov nemá kde parkovať svoje motorové člny. Po Karpatoch buldozér upravuje cestu, vraj pre cyklistov. Celé Slovensko nám na kopcoch plešatie. A dokonca sme skoro prišli o zásobáreň pitnej vody pre štvrtinu Bratislavy, lebo aj tam sa dalo ťažíť drevo.
Vy, čo sa zaoberáte zabíjaním stromov, nielen za seba vás prosím, rozmyslite si to ešte, než zaboríte pílu do ďalšieho. Spomeňte si na to, že je to živý tvor – či tam predsa len nemôže ďalej rásť. Dáva vám naša Zem tak málo? Veď vám dáva samu seba! Prečo chcete ešte viac? Kašlite na tých pár eur. Letenku na inú planétu si za ne aj tak nekúpite…
