logo

Invázne perly v akcii

DSC_7732.jpg

Z bratislavského sídliska Dlhé diely som doslova ušla. Ušla som od všadeprítomného betónu s minimálnymi plochami, ktoré sa so zažmúrenými očami dajú nazvať parkami. Zo sídliska, kde aj strom solitér sa považuje za super sídliskovú zeleň a kde malé trávnaté „plácky“ prežili chaotickú zástavbu len preto, že sa na ne nezmestil žiaden „projekt“. Opustila som sídlo, ktoré sa nestalo betónovou džungľou iba vďaka kopcu, na ktorom je postavené, pretože kopec nie je žuvačka, nedá sa natiahnuť, a nie je ani poslanec z rodu búračov PKO.

Neustále sa rozrastajúce mesto si pýta svoju daň od nás, jeho obyvateľov a obyvateliek, v podobe úbytku životného i verejného priestoru. To je ešte ako-tak pochopiteľné. Čo pochopiteľné nie je, je spôsob, akým sa to deje a prečo sa to deje na úkor kvality života, životného prostredia a kultivovanosti nášho okolia i ľudí okolo nás. Možno ste už prestali vnímať roky rozostavanú barabizňu na Šancovej ulici vedľa ikonickej budovy YMCA. Stavba však rastie do výšky. Čo sa zmenilo? Žeby obyvatelia ulice v širšom centre odrazu zmenili názor a povedali si, že poriadna výška je presne to, čo ich ulici chýba, hoci donedávna bojovali za opak? Sotva.

Podobne na tom je Zuckermandel pod Hradom, po ktorom túžilo iba zopár vyvolených, a aj si ho presadili a postavili. Rovnako ako River Park na nábreží Dunaja. A hoci je to už „zabehaný“ priestor, nezaznamenala som, že by ho niekto považoval za nenahraditeľný genius loci. Za aké bol považovaný Park kultúry a oddychu, ktorý padol za obeť plánovanému „riverparku“ číslo dva.

Alebo taká Perla Ružinova. Nepekná, betónová, vysoká, natlačená doprostred nízkej zástavby, na hranici takmer dedinského sídliska. Nikto tam takúto perlu nechcel. Napriek tomu stojí a už samotným názvom sa smeje Ružinovu do očí. Tak ako sa bude smiať investor ďalšieho ružinovského „retra“ s názvom Treenium, ktorý už predáva byty na 18. poschodí, hoci povolenie na takú vysokú budovu nemá. Bratislave na vzhľade, dopravnej dostupnosti, dostatku zelene a kvalite života nepomohli ani ďalšie „mrakodrapy“, ktoré rastú ako huby po jedovatom daždi na východ od centra mesta.

Všetky tie Perly, Panorámy a ďalšie „cities“ iba prehlbujú pocit zmaru, prečo sa nik nezaoberá základnými otázkami: komu je Bratislava určená, kto sú jej obyvatelia a turisti, aká veľká chce byť, čo podriadiť jej rozvoju a čo, naopak, nedovoliť, aby vôbec vzniklo? A odkiaľ začať, aby sa v nej ľudia cítili ako doma, nie ako v Bláve, ktorú neznášajú, ale musia ju strpieť, lebo inde sa práca zháňa oveľa ťažšie.

Evokuje to aj ďalšie, širšie, súvislosti: prečo sa Slovensko rozvíja tak nerovnomerne, že do hlavného mesta utekajú aj tí, ktorí nechcú? A prečo sa Bratislava považuje na jednej strane za dojnú kravu, aby bola na druhej strane legálne podvyživená?

Som presvedčená, že kým nezačneme na tieto otázky hľadať skutočne poctivé odpovede so skutočne poctivými zastupiteľstvami, dovtedy budeme žať nechcené plody z nechcených inváznych semien.

Článok bol publikovaný v denníku Pravda.


Možnosti podpory Bratislavy fotogenickej

Máme radi Bratislavu rovnako ako vy. Naše články a fotky ochotne ponúkame vám, našim čitateľkám a čitateľom, bezplatne, ale ako všetko, aj technické zázemie a čas na tvorbu obsahu stránky stoja peniaze. Aj najmenšia finančná podpora nám pomáha venovať sa webu a s ním aj Bratislave - viac a lepšie.
Podporiť nás môžete prostredníctvom prevodu na transparentný účet číslo SK6783300000002001245463 občianskeho združenia Bratislava fotogenická.
Ďakujeme.

posunúť na začiatok