logo

Veľký protikorupčný… protest

DSC_8350.JPG

Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa v utorok 18. apríla 2017, zišiel v Bratislave, bol skutočne veľký. Pri presune z Hviezdoslavovho námestia zaplnil najširšie ulice centra v „dĺžke“ asi desiatich minút počítajúc z jedného miesta čas od začiatku do konca ľudskej protikorupčnej rieky, aby vo finále zabral „protestné“ Námestie SNP azda rovnako ako podobný dav počas revolúcie v novembri 1989.

Desiatky fotografov z médií, stovky „mobilových“ reportérov a reportérok, živé vysielania internetových médií, bratislavský Facebook „na nohách“. Pokojné jarné sviatky folklorizovaného sexizmu vystriedal – našťastie tiež – pokojný protestný virvar, aký Slovensko nezažilo minimálne od čias zimných protestov Gorila z roku 2012.

Verme, že tu sa aj mierna podoba s týmto obdobím slovenskej vzbury proti establišmentu končí. Nikto okrem establišmentu samotného a jeho pijavíc, si, predpokladám, ďalší protest odídený do stratena neželá. Slovensko nutne potrebuje nielen protikorupčný náter, ale predovšetkým nanovo vystavaný dom, v ktorom sa bude žiť lepšie (dobre) všetkým jeho obyvateľom a obyvateľkám, vrátane hostí i fauny a flóry.

Mnoho odhadov vrátane môjho, ktorá som si tiež odštrngala November´89, sa dokonca prikláňa k porovnávaniu Veľkého protikorupčného pochodu s týmito pre Slovensko prelomovými dejinnými udalosťami spred 28 rokov. Tak ako vtedy, aj dnes ide o veľa, hoci v hre nie sú – tak ako v minulom režime – tisícky vyhasnutých a zničených životov. Úplne však stačí „iba“ ten jediný – život Roberta Remiáša a jeho rodiny – aby sme sa postavili na námestia, volali po zmene a konečne v tom aj vytrvali. (A nezabudli pritom na život menšín a chudoby, ktoré tiež nutne potrebujú systémovú zmenu.)

Nie, nie je to vykopávanie otvorených dverí. Bez verejného tlaku by sa žiadne otváranie dverí, ba ani najnovšie natieranie fasády protikorupčným náterom nekonalo. A to, že žiadni ďalší Remiášovia (a Kováčovia) – v zmysle politicky objednanej likvidácie – nepribúdali, pripíšme k dobru ako jedno z mála pozitív všetkým vládam od čias Vladimíra Mečiara.

Až je mi úzko, keď píšem ako o pozitívnej veci, že dnešná politická moc svojich protivníkov nelikviduje fyzicky. Je to vskutku tvrdá výpoveď o dobe, ktorú žijeme. Všetko ostatné je však už nie na hranici, ale za ňou. Včerajší obrovský protest je toho neprehliadnuteľným dôkazom. Byť politikom na vysokej stoličke a s maslom na hlave, začala by som sa naozaj báť. Začala by som možno dokonca baliť kufre.

Otázka za milión v celom tomto procese však nie je to, či sa včera Bratislavou niesli heslá volajúce po zmene z tisícov úst či z desaťtisícov, ani to, či za organizáciou protestu stál niekto iný ako stredoškolské študentky a študenti, a ani to, prečo sa na ňom nepredvádzali známe tváre súčasnej politiky. Otázkou za milión je, kto má byť tou zmenou, po ktorej včerajšia Bratislava volala. Aj napriek nádeji, že to nebudú otvorení fašisti, mi pri premýšľaní nad touto otázkou behá mráz po chrbte.

Pozvánka na pokračovanie pochodu tu.

Článok vyšiel 19. apríla 2017 v denníku Pravda.


Možnosti podpory Bratislavy fotogenickej

Máme radi Bratislavu rovnako ako vy. Naše články a fotky ochotne ponúkame vám, našim čitateľkám a čitateľom, bezplatne, ale ako všetko, aj technické zázemie a čas na tvorbu obsahu stránky stoja peniaze. Aj najmenšia finančná podpora nám pomáha venovať sa webu a s ním aj Bratislave - viac a lepšie.
Podporiť nás môžete prostredníctvom prevodu na transparentný účet číslo SK6783300000002001245463 občianskeho združenia Bratislava fotogenická.
Ďakujeme.

posunúť na začiatok