logo

Otázniky okolo cintorína pre domácich miláčikov

2016-03-24-22.56.50.jpg

Bratislavská komunita milovníkov zvierat už štvrtý rok žije správou, ktorá všetkých nadchla. V Dúbravke pod patronátom známej ochrankyne zvierat Eni Vacvalovej vzniká na ploche 1, 7 hektára cintorín pre domácich miláčikov. Ušľachtilý počin, na ktorý sa roky čakalo a stále čaká, však – žiaľ – spadá „do kurately“ porekadla o tom, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.

Občianska iniciatíva Bratislava otvorene podala v týchto dňoch podnet na preskúmanie zákonnosti vydania súhlasu mesta s investičným zámerom s názvom Spomienkový háj Bukovina – cintorín pre zvieratá. Stanovisko mesta nerešpektuje územný plán z roku 2007 a súhlasí s umiestnením stavby, cintorína, ktorý sa už prakticky realizuje na pozemkoch v 1. stupni ochrany prírody. Tieto pozemky navyše susedia s lesom, ktorý je súčasťou CHKO Malé Karpaty, kde platí 2. stupeň ochrany a nutnosť dodržania 50 metrov ochranného pásma lesa. Nezanedbateľný je aj fakt, že celý masív Devínskej Kobyly je súčasťou provincionálneho biocentra Devínska Kobyla a územím Európskeho významu. Súhlasné stanovisko mesta je v tomto prípade v rozpore nielen s verejným záujmom, povinnosťou chrániť prírodu, ale aj so stavebným zákonom a územným plánom mesta. Nehovoriac o tom, že magistrát obišiel aj verejnosť, nikoho neinformoval, nikoho sa nepýtal a samozrejme, že občania sa nemohli ani vyjadriť či ho tam vôbec chcú.

Cintoríny majú výnimočné postavenie

Zvierací cintorín a cintoríny vôbec majú v rámci mesta výnimočné postavenie. Ich umiestnenie podlieha prísnym hygienickým normám, musí mať zabezpečenú a vyriešenú dopravnú situáciu, nesmie zaťažovať krajinu a životné prostredie, a musí byť výsledkom seriózneho územno-plánovacieho procesu v rámci celomestského plánovania, a nie takejto „ad hoc“ akcie. Schválený územný plán na tomto mieste nepočítal s takýmto využitím, je preto zarážajúce, že v stanovisku mesta sa naopak uvádza, že projekt počíta s činnosťou cintorína, teda s budovaním stavieb ako recepcia či správa areálu, s parkovou úpravou v lese s vodnými prvkami, skulptúrami a náhrobnými doskami, s vybudovaním oplotenia, parkovania a dopravného napojenia.

Zdá sa, akoby dotknutý orgán – magistrát – nevedel, čo robí „pravá ruka“ (seriózne územné plánovanie) a „ľavá ruka“ (pokútne, neodborné a účelové vykladanie územného plánu). Nedôslednosť záväzného stanoviska je aj v tom, že sa nespravilo a ani sa nežiadalo, aby bolo spravené dopravno-kapacitné posúdenie, neriešila sa statická doprava, ktorá pri počte cca 6000 pohrebných miest bude značná, a nepožadovalo sa ani predloženie celkového riešenia dopravného napojenia. Ak by sa tieto dokumenty požadovali a riadne vyhodnotili, tak by sa nemohlo vydať záväzné stanovisko, pričom aj stanoviská odborných útvarov magistrátu na tieto rozpory upozorňovali.

Cintorín nie je športovisko

Pri tvorbe územného plánu verejnosť odsúhlasila (a nenamietala), že sa bude toto územie využívať pre oddych a rekreáciu v prírode. Zrealizovať takú radikálnu zmenu, akou je cintorín, možno len zmenou Územného plánu, rozhodne nie iba jednoduchým územným či stavebným konaním, keďže sa mení charakter územia, pomery dopravy a pohybu verejnosti (a teda zaťaženie územia), a samozrejme, úplne sa zmení vplyv na životné prostredie a prírodu.

Pôvodne malo územie slúžiť pre oddych, rekreáciu, pobyt v prírode a športové aktivity, ktoré podstatne nenarúšajú prírodný charakter územia. Podľa územného plánu to mali byť pobytové lúky, verejne prístupné ihriská prírodného charakteru, areály zdravia slúžiace pre širokú občiansku verejnosť. Neobstojí argument, že Územný plán 2007 nemá nikde vyhradené plochy pre zvierací cintorín, a preto na tomto území „môže“ byť, a to aj napriek porušeniu zákona. Cintorín (aj zvierací) si vyžaduje veľmi špecifické podmienky, a to hlavne hygienické, ale aj ďalšie, ktoré súvisia s dopravnou dostupnosťou, parkovaním či prevádzkou cintorína. Nehovoriac o znemožnení udržania plánovanej športovej a rekreačnej funkcie tohto miesta.

Neprípustná likvidácia zelene

Nemožno tiež akceptovať, že na základe súhlasu mesta so zriadením cintorína môže byť zlikvidovaná miestna zhruba dve desaťročia rastúca zeleň. Hoci zákon o ochrane prírody hovorí o tom, že pri vykonávaní činnosti, ktorá môže „ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy“ je povinnosťou „postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu“, v tomto konkrétnom prípade to nie je dodržané. Pretože, bratislavská klasika – uprednostňuje sa súkromný záujem investora (prevádzkovať zvierací cintorín) pred verejným záujmom (zachovanie kvalitného životného prostredia a verejnej zelene). Investor už stihol svojvoľne vyrúbať dreviny bez náležitého dendrologického posudku, ktorý by určil, ktoré dreviny je možné vyrúbať a ktoré nie, a obstaranie ktorého mu predpísal odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Bratislava. Stromy vyrúbal iba na základe „odporúčania“ súkromnej firmy. Je neuveriteľné, že neprebehlo ani zákonom stanovené výrubové konanie, pričom za toto porušenie zákona by Miestny úrad mestskej časti Bratislava Dúbravka mal investora pokutovať a nariadiť náhradnú výsadbu, čo sa doteraz neudialo.

Z článku 44 Ústavy Slovenskej republiky i zákona o životnom prostredí vyplýva, že „verejný záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny“ a preto „je prípustné výkon niektorých práv jednotlivca obmedziť.“ O to viac to platí v prípade ako je tento, keď ide o stret verejného záujmu na ochrane životného prostredia a súkromných práv. Vydané záväzné stanovisko mesta popiera základné zákonné právo a povinnosť zachovať zdravé životné prostredie, nota bene na takomto pre Bratislavčanov vzácnom území. Predmet takéhoto zámeru musí podliehať posudzovaniu vplyvov podľa osobitého predpisu. To sa však nestalo.

Zhrnuté a podčiarknuté: bratislavský magistrát vydal súhlasné záväzné stanovisko s vybudovaním cintorína pre zvieratá v bratislavskej Dúbravke aj napriek tomu, že tento investičný zámer nebol vyhodnotený z hľadiska ochrany prírody tak, ako mal byť. Miestny úrad mestskej časti Bratislava Dúbravka si zakrýva oči a nerieši nelegálny výrub, nezákonné stavanie oplotenia pozemku v lese a ďalšie porušenia stavebného zákona.

Je zjavné, že možné negatívne dopady projektu na životné prostredie i funkcie územia, ako boli zadefinované územným plánom, nikoho zo kompetentných príliš nezaujímajú. V Bratislave nič nové: na ťahu bude opäť raz prokurátor. Pri takejto krásnej a ušľachtilej myšlienke je to o to smutnejšie.

Autor je členom iniciatívy Bratislava otvorene a poslancom Miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré mesto

NAPÍŠTE NÁM SVOJ NÁZOR
Ak sa chcete k článku vyjadriť, využite, prosím, tento formulár, prípadne napíšte na adresu hana.fabry@bratislavafotogenicka.eu.  
Ucelené názorové texty môžeme po vzájomnej dohode uverejniť ako samostatné autorské články.
Diskutovať k téme môžete pod článkom na fejsbukovej stránke Bratislavy fotogenickej (dátum uverejnenia 11. februára 2017).


Možnosti podpory Bratislavy fotogenickej

Máme radi Bratislavu rovnako ako vy. Naše články a fotky ochotne ponúkame vám, našim čitateľkám a čitateľom, bezplatne, ale ako všetko, aj technické zázemie a čas na tvorbu obsahu stránky stoja peniaze. Aj najmenšia finančná podpora nám pomáha venovať sa webu a s ním aj Bratislave - viac a lepšie. Podporiť nás môžete prostredníctvom prevodu na účet číslo SK6783300000002001245463 občianskeho združenia Bratislava fotogenická.
Ďakujeme.

posunúť na začiatok