logo

Bude v Bratislave Námestie Márie Terézie?

Bratislava-ateliérová.jpg

Bratislava ateliérová, Cvernovka 2016. Foto: Hana Fábry

V Bratislave máme v 17 mestských častiach oficiálne pomenovaných približne 1930 ulíc. Z toho podľa význačných žien ich sa volá presne 16. Viete, ktoré to sú?

Podľa význačných žien je pomenovaných 16 bratislavských ulíc z celkového počtu 1930. Podľa Violy Valachovej sa volajú v Dúbravke dokonca 2 ulice (Valachovej a Violy Valachovej), takže 16 bratislavských ulíc je pomenovaných po 15 ženách, čo je menej ako jedno percento. Pre zaujímavosť, len ulíc začínajúcich po významných mužov na písmeno A (Andreja Hladíka, Andreja Mráza, Andreja Plávku, Antona Floreka, Augustína Murína, atď.) je rovnaký počet. Existuje tak málo významných slovenkých či zahraničných žien, ktoré by vlastnú ulicu zaslúžili? Alebo je aj toto dôkaz sexizmu na mestskom zastupiteľstve pri schvaľovaní názvov ulíc?Trochu štatistiky na úvodZ 15 žien len 3 nemali slovenský pôvod, no pocházali zo susedných krajín – Marie Curie Sklodowska (Poľka), Božena Němcová (Češka), Ľudmila Kraskovská (Ukrajinka). Zuzana Chalupová a Zuzka Medveďová síce mali slovenský pôvod, ale narodili sa a pôsobili v Kovačici (dnešné Srbsko). Alžbeta Göllnerová-Gwerková sa zase narodila na Slovensku, ale počas holokaustu ju prenasledovali kvôli  židovskému pôvodu.

Čo sa týka povolania, najviac sú zastúpené ulice pomenované podľa spisovateliek – celkovo 6 (svoje ulice majú Božena Němcová, Krista Bendová, Ľudmila Podjavorinská, Elena Maróthy – Šoltésová, Božena Slančíková-Timrava , Terézia Vansová),  nasledujú 3 ulice podľa ľudových výtvarníčok (Katarína Brúderová, Zuzana Chalupová, Zuzka Medveďová) a 2 podľa herečiek (Mária Bancíková, Hana Meličková).

Dve ženy boli aktívnymi účastníčkami protifašistického odboja a tragicky zahynuli počas Slovenského štátu. Významná historiografička a literárna vedkyňa Alžbeta Göllnerová-Gwerková sa stala vo veku 39 rokov obeťou rasového prenasledovania a bola zavraždená v Kremničke. Partizánka Viola Valachová mala 16 rokov, keď ju fašisti zastrelili. Na dome  na Tobruckej ulici 2, v ktorom vyrástla, má pamätnú tabulu. Hoci žila v v Starom Meste, ulica po nej pomenovaná sa sa nachádza v Dúbravke. Vlastne dve, keďže v Dúbravke po nej pomenovali hneď dve ulice – Valachovej a Violy Valachovej.

Najviac ulíc pomenovaných podľa žien inak nájdeme zhodne v Petržalke a v Starom meste, po štyri. V Dúbravke sú to dve už spomenuté ulice.  V Ružinove, v Karlovej vsi, vo Vajnoroch a v Rusovciach nájdeme po jednej ulici a vo zvyšných 10 mestských častiach ani jednu ulicu. Pre zaujímavosť, v Petržalke boli kedysi ešte dve ulice pomenované po ženách. Do 1. apríla 1991 existovala ulica Marie Majerovej, pomenovanej podľa českej spisovateľky a komunistickej političky, dnes nesie meno (Zuzky) Medveďovej. Druhá „ženská“ ulica bola pomenovaná po ľavicovej političke Kláry Zetkinovej, zakladateľke Sociálno-demokratickej strany Nemecka, mierovej aktivistky a bojovníčky za rovnoprávnosť žien. Mimochodom, práve ona sa v roku 1910 zaslúžila o to, že 8. marec sa na celom svete oslavuje Medzinárodným dňom žien (k výročiu štrajku 40 tisíc newyorkských krajčírok v roku 1908) a tento sviatok uznáva aj OSN. Od 1. apríla 1991 sa Ulica Kláry Zetkinovej rozdelila na tri „mužské“ulice (Furdekova, Gettingova, Mamateyova).

Bratislavské ulice pomenované po ženských osobnostiach

Alžbety Gwerkovej Petržalka  literárna vedkyňa
Bancíkovej Ružinov herečka
Boženy Němcovej Staré mesto spisovateľka
Hany Meličkovej Karlova ves herečka
Kataríny Brúderovej Vajnory výtvarníčka
Kristy Bendovej Dúbravka spisovateľka
Ľudmily Kraskovskej Rusovce archeologička
Marie Curie Sklodowskej Petržalka vedkyňa
Medveďovej Petržalka maliarka
Podjavorinskej Staré mesto spisovateľka
Šoltésovej Staré mesto spisovateľka
Timravina Staré mesto spisovateľka
Vansovej Staré mesto spisovateľka
Valachovej  Dúbravka partizánka
Violy Valachovej  Dúbravka partizánka
Zuzany Chalupovej Petržalka  maliarka

 

Kto zostáva?

Svoju ulicu by si v Bratislave určite zaslúžila Mária Terézia. V prípade Námestia Márie Terézie by to bolo vôbec prvé námestie v súčasnej Bratislave pomenované podľa ženy. Vďaka tejto osvietenej panovníčke, ktorej 300. výročie narodenia sme si nedávno pripomenuli máme priezviská, názvy ulíc, číslovanie domov, povinnú školskú dochádzku, povinné očkovanie… V Bratislave dala za vlastné peniaze prestavať hrad do súčasnej podoby, zasypať priekopu, vďaka čomu vzniklo dnešné Hviezdoslavovo námestie, za jej vlády boli postavené v Bratislave tie najkrajšie šľachtické paláce, prestavané mnohé kostoly a kláštory. Bratislavu mala rada a často ju navštevovala.

Zo slovenských spisovateliek by si svoju ulicu zaslúžili aj slovenské spisovateľky Elena Čepčeková, Mária Ďuríčková, Margita Figuli, Hana Gregorová, Klára Jarunková, Zora Jesenská, Elena Lacková, Mária Rázusová-Martáková, Nataša Tánská, na ktorých dielach sme všetci vyrástli.

Z oblasti ostatných umení by kandidátkami na vlastnú ulicu mohli byť: prvá slovenská choreografka, pedagogička, primabalerína a šéfka baletu SND Ella Fuchsová-Lehotská, ďalšia osobnosť slovenského baletu Eva Teplá – Jaczová, dlhoročné sólistky opery SND Margita Česányiová, Dita Gabajová, Mária Kišonová-Hubová, svetovo uznávaná operná speváčka Lucia Poppová (zaradená v roku 2000 medzinárodnou  odbornou kritikou to TOP5 operných speváčok 20. storočia), slovenské herečky – priekopníčky slovenského profesionálneho divadla Oľga Borodáčová, Mária Prechovská, Oľga Sýkorová a v neposlednom rade prvá významná ženská divadelná režisérka Magda Husáková-Lokvencová (pre tých, čo nevedia, zároveň prvá manželka Gustáva Husáka).  Ďalšie naše ženské osobnosti, ktoré by si ulicu nepochybne zaslúžili sú: bratislavská „rabínka“ Gisi Fleischmannová, o ktorej už vznikla divadelná hra i film, slovenský „James Bond v sukni“ Chaviva Reicková, ktorá bola rovnako ako Gwerková popravená fašistami v Kremničke), významná botanička Izabela Textorisová, prvá slovenská lekárka Mária Bellová, „lovkyňa“ komét a meteorov – astronomička svetového mena Ľudmila Pajdušáková, významná etnolologička zakladateľka slovenskej romistiky doc. Emília Horváthová (smutné, že jej nikdy napriek jej všetkej práci neudelili profesúru) a iné. Ďalšie mená horúcich adeptiek časom pribudnú (archeologička Tatiana Štefanovičová, operná speváčka Edita Gruberová…)

Medzi najinšpiratívnejšie zahraničné ženské osobnosti, podľa ktorých by sa niektorá bratislavská ulica mohla volať, patrí napríklad Valentina Tereškovová, Anna Frank, George Sand, Helena Rubinstein, Margaret Thatcher, Indira Gándí, Gertrude Stein, George Eliot, Virginia Woolf, Agatha Christie, Charlotte Bronte, Jane Austen, Emily Dickins, autorka všetkými deťmi milovanej Pipi Dlhej pančuchy Astrid Lingren. Možno k nim pridať aj Edith Piaf, Fridu Kahlo,  Coco Chanel a nedávno zosnulú Zahu Hadid, no dúfajme, že im nikto nebude chcieť prechýliť priezviská s -ová. Inak v španielskej Malage som dokonca videl ulicu pomenovú po Marilyn Monroe.

Autor bloguje na stránkach denníka SME


Možnosti podpory Bratislavy fotogenickej

Máme radi Bratislavu rovnako ako vy. Naše články a fotky ochotne ponúkame vám, našim čitateľkám a čitateľom, bezplatne, ale ako všetko, aj technické zázemie a čas na tvorbu obsahu stránky stoja peniaze. Aj najmenšia finančná podpora nám pomáha venovať sa webu a s ním aj Bratislave - viac a lepšie. Podporiť nás môžete prostredníctvom prevodu na účet číslo SK6783300000002001245463 občianskeho združenia Bratislava fotogenická.
Ďakujeme.

posunúť na začiatok