Už som spomínala, že Facebook je skvelý, však? Denne prináša množstvo dobrých informácií a nápadov. Napríklad aj ten z Budapešti, kde na ulici rozbehol jeden študent projekt pomoci s teplým oblečením pre ľudí zo sociálne slabých skupín, najmä pre tých bez domova. Táto téma je mojou srdcovkou, nápad ma okamžite nadchol. Také jednoduché! Ako je možné, že mi toto nenapadlo skôr?
S horúcou hlavou som sa pustila do realizácie. Kamarátka ma v tom podporila a priniesla prvé tri kúsky oblečenia, ktoré sme zavesili na vešiak. Okrem búnd naň sme zavesili aj informáciu, aby ľudia vedeli, o čo ide. Priala by som vám ten pocit radosti z dobre vykonanej práce! To som však netušila, čo všetko sa začne diať. V mimoriadne krátkom čase!
Ľudia sa pristavovali, čítali si informáciu, fotili “toto čudo”. Na Facebooku sa začalo šialené zdieľanie a lajkovanie statusu. Onedlho sa o projekt začali zaujímať rôzne médiá. Rozbehol sa kolotoč otázok a odpovedí, ľudia sa pýtali, vyjadrovali podporu projektu, žiadali rady, ako rozbehnúť podobnú vec u nich v obci alebo na sídlisku.
Vetchý polorozpadnutý vešiak naberal na dôležitosti. Ozývali sa novinári, ktorí pátrali po dôvode existencie vešiaka pomoci. Medzitým bolo potrebné sledovať vývoj situácie pri vešiaku – aby tam nevznikal neporiadok, odoberala som kusy oblečenia. Komu ich však darovať, keď to nie sú vyžiadané teplé bundy? Začala som šípiť, že to nebude také jednoduché, ako sa zdalo pred necelý dňom… Čo čert nechcel, tesne pred polnocou začalo snežiť a vonku čakala hromada oblečenia. To znamenalo vyliezť z teplého bytu, zbaliť maximum vecí a preniesť ich do sucha. Pomaly som dospela k rozhodnutiu, že Vešiak pomoci poslúžil a doslúžil. Poznáte to aj vy, keď musíte niečo ukončiť skôr, ako ste plánovali.
Vešiak pomoci v centre mesta pomáhal pár desiatok hodín. Za dva dni stihol urobiť veľký kus práce:
- otvoril mnoho diskusií o ľuďoch bez domova
- pripomenul, že stále máme veľa na rozdávanie
- ukázal, že ľudia si majú navzájom pomáhať
- vyvolal v ľuďoch pocit solidarity a chuť pomôcť
- otestoval nás všetkých, či a ako dokážeme podať pomocnú ruku. Dokážeme!
Zabudla som na niečo? Vešiak pomoci využil svojich pár hodín života na maximum. Iste, mnohí sa pýtajú, prečo tam nie je dlhšie. Moja odpoveď znie: nech sa páči, môžete urobiť to isté vo svojom okolí. A pridávam zopár užitočných rád:
- Majte vešiak vo svojej blízkosti, aby ste ho mohli pravidelne, niekoľkokrát denne kontrolovať a upratovať.
- Dohodnite sa viacerí, ktorí budete participovať na projekte – pre jedného človeka je to neúmerne náročné tak časovo, ako aj fyzicky.
- Vopred sa dohodnite s rôznymi organizáciami, ktoré sa zaoberajú pomocou ľuďom v núdzi. Aby ste mali zabezpečený odbyt vyzbieraných prebytkov.
- Aspoň formálne oznámte miestnym úradom, že ste zriadili zbierku oblečenia ako svoju občiansku iniciatívu. Stačí poslať e-mail na miestny úrad, mestskú políciu alebo priamo starostovi obce.
- Pripravte sa na to, že vás to bude stáť viac energie a času, ako ste plánovali
- Stanovte pravidlá zbierky a počítajte s tým, že polovica ľudí nedočíta texty až do konca
- Nenechajte sa odradiť. Ak by prvý pokus nevyšiel, nevadí! Nájdete nové a nové spôsoby, ako pomôcť iným. Pretože ak sa chce, spôsob sa vždy nájde.
Bol a je to naďalej skvelý projekt, úžasná myšlienka. Teraz bude chvíľu oddychovať, aby som ju rozbehla opäť, bohatšia o tieto skúsenosti. Bude to lepšie, trvalejšie, systematickejšie. Už teraz mám zopár nápadov. Len ich treba dotiahnuť.
Na záver chcem poďakovať všetkým, čo pomohli – či priamo oblečením, alebo vyjadrením podpory, snahou realizovať rovnaký projekt vo svojom okolí. Je neskutočne dojímavé, koľko ľudí prejavilo záujem a ochotu pomôcť. To je tonajkrajšie a najdôležitejšie, čo Vešiak pomoci dokázal.
ĎAKUJEM!
P.S.
Pomáhajte s rozumom a cielene. Vždy. Čo to znamená? Naozaj darujte len to, za čo sa nebudete hanbiť a čo pomôže iným ľuďom. Vypratanie skríň nie je skutočná pomoc iným. Darujte veci s rešpektom a úctou voči ľuďom, ktorí vašu pomoc budú prijímať. Rešpekt a úcta im pomôžu viac ako vec samotná, verte mi.