Bratislavské slovenské nárečie bolo ovplyvnené storočiami vplyvu západoslovenských nárečí, najmä záhorského, modranského a trnavského, ale už storočie je vystavené aj vplyvu stredoslovenských, východoslovenských, či dokonca rusínskych nárečí. Z cudzích jazykov ho najväčšmi ovplyvnila nemčina a maďarčina, no nezaostávajú ani české a moravské nárečia, dokonca brnenský hantec, tradične však aj (gradiščanská) chorvátčina, hebrejčina, jidiš, rómčina, angličtina, francúzština, či rôzne žargóny a argoty. Bratislavské nárečie však nie je jednoznačne uzatvorený celok, Vajnory hovorili modranským nárečím, Rača prechodovým záhorsko-modranským, Lamač, Dúbravka, Záhorská Bystrica a z menšej časti aj chorvátska Devínska Nová Ves a nemecký Devín záhorským nárečím a historická Bratislava, najmä slovenská štvrť Blumentál a Karlova Ves hovorili v minulosti špeciálnou zmesou nárečí.
Dnes si pospomínajme na staré prešpurácke názvy bratislavských miest a častí…
„Ahoj“ (Briežky, štvrť v Novom meste) – zo skautského pozdravu
„Aulízel, Ólízel“ (Starý háj) – z nemeckého Auliesel
„Blumentál“ (Kvetná dolina, časť Starého mesta) – z nemeckého Blumenthal
„Brener“ (Pálenisko) – z nemeckého Brenner
„Bubnovka“ (kopec oproti Horskému parku cez Búdkovu) – z rodiny Bubenovcov
„Cigofeld, Ciglfeld“ (Tehelné pole) – z nemeckého Ziegelfeld
„Cukrmandel, Cukermandel“ (Podhradie) – z nemeckého Zuckermandl
„Červenokožci“ (Vajnory) – ?
„Dévento, Déventov“ (Devínske jazero) – z maďarského Dévénytó
„Dornkapla, Tornkapla, Mexiko“ (Trnávka) – z nemeckého Dornkappeln
„Draždák“ (Draždiak) – z mena miestneho hájnika
„Elýzium“ (Lido) – ?
„Emiháza, Emyháza“ (Zátišie) – z maďarského Emmyház
„Feriba, Feriby“ (Prievoz) – z maďarského Főrév
„Firšnál, Gottko“ (Námestie slobody) – z nemeckého Fürstenallee
„Fixle, Fiksle“ (časť Rače) – z nemeckého Fuchseln
„Gronáre“ (Koruny, štvrť na Devíne) – z nemeckého Kronern
„Güllov dvor“ (časť Trnávky pri SC Avion) – z priezviska Güll
„Habeš“ (Krasňany) – zo skratky HBS/HBV, teda Hromadná bytová (vý)stavba
„Hirty“ (Paseky, časť Rače) – z nemeckého Hirthen
„Jardorf, Chorvátsky Jardorf“ (Jarovce) – z nemeckého Jahrndorf
„Jegenéš“ (Topoľové hony, Na konci sveta) – z maďarského Jegenyés
„Koldorf“ (Karlova Ves) – z nemeckého Karlsdorf
„Kramer“ (Kramáre) – z nemeckého Kramer
„Kuchajda“ (Pasienky) – z nemeckého Kuhheide
„Lakatoška“ (Račianske mýto) – ?
„Longitál“ (Dlhé diely) – z nemeckého Langentheil
„Mariatál, Marietál“ (Marianka) – z nemeckého Marienthal
„Mocngrunt, Mocengrunt“ (Machnáč) – z nemeckého Motzengrund
„Ochsenhajda, Oksenhajda“ (Ostredky) – z nemeckého Ochsenheide
„Orosvár“ (Rusovce) – z maďarského Oroszvár
„Ópark, Ókafé“ (Sad Janka Kráľa, AuCaffee) – z nemeckého Aupark
„Pečenský les, Pečňa“ (Pečniansky háj, štvrť v Petržalke) – z kmeňa Pečenehov
„Pišpeky“ (Podunajské Biskupice) – z maďarského Püspöki
„Pošen, Pošeň“ (štvrť v Ružinove) – z nemeckého Pöschen
„Prešpurek, Prešporek“ (Bratislava) – z nemeckého Pressburg, pôvodne asi Pre(d)slava
„Račišdorf, Račistorf“ (Rača) – z nemeckého Ratzersdorf, pôvodne asi Rača
„Rendez, Opičák, Opičí ostrov“ (Východné) – z maďarského Rendező
„Suňogdy“ (Komárov) – z maďarského Szunyogdi
„Šendorf“ (Obchodná ulica, Krásna Ves) – z nemeckého Schöndorf
„Šešlochty“ (Žabí majer) – z nemeckého Seeschlatt
„Šinvég“ (Pekná cesta) – z nemeckého Schönweg
„Špíg(e)lhajn, Špíg(e)lhágen“ (Zrkadlový háj) – z nemeckého Spiegelhagen
„Štajergrunt“ (Staré grunty) – z nemeckého Steiergrund
„Tébeň, Tibeň“ (Devín) – z nemeckého Theben
„Ubreksle“ (horná časť Karlovej Vsi) – z nemeckého Obereixel
„Vachmajster“ (Stráže, štvrť nad Hlavnou stanicou) – z nemeckého Wachtmeister
„Vaškutačka“ (Železná studnička) – z maďarského Vaskutacska
„Verekňa“ (Vrakuňa) – z maďarského Vereknye, pôvodne asi Brekyňa
„Westend, Vestend“ (Západ, štvrť pri Patrónke) – z nemeckého Westend
„Zaboš“ (Ovsište) – z maďarského Zabos
„Židovňa“ (Židovská a Zámocká ulica) – podľa prevažujúcej národnosti obyvateľov
A čo staré názvy obcí okolo Bratislavy? Spomenie si niekto ešte na nejaké?
„Beš“ (Gabčíkovo) – z maďarského Bős
„Beziň“ (Bezenye, Maďarsko) – z maďarčiny
„Béka“ (Mierovo) – z maďarského Béke
„Bíl, Bél“ (Veľký a Malý Biel) – z nemeckého Biel alebo maďarského Bél
„Cajla“ (časť Pezinka) – z nemeckého Zeile
„Cerové“ (Malé Šenkvice, časť Šenkvíc) – asi z chorvátskeho Cerove brdo
„Čalokez, Šuty“ (Žitný ostrov) – z maďarského Csallóköz a z nemeckého Schütt
„Čeklís“ (Bernolákovo) – z maďarského Cseklész
„Čela, Boltištorf“ (Rovinka) – z maďarského Csölle a nemeckého Waltersdorf
„Diosek, Divosek“ (Sládkovičovo) – z maďarského Diószeg
„Dimburk, Dimburg“ (Suchohrad) – z nemeckého Dürnburg
„Dínešd“ (Jánošíková, časť Dunajskej Lužnej) – z maďarského Dénesd
„Eberhard“ (Malinovo) – z nemeckého Eberhardt
„Fafárňa“ (Farná, časť Ivanky) – z nemeckého Pfaffendorf
„Fedýmeš, Fegýmeš, Fegmeš“ (Pusté a Veľké Úľany) – z maďarského Födémes
„Fél, Fíl“ (Tomášov) – z maďarského Fél
„Gešajov, Gessayov“ (Zálesie) – z mena Ignáca Gessaya
„Gocnód, Gocnok“ (Jarná, časť Cífera) – z nemeckého Gottesgnad
„Grinava, Griňava“ (Myslenice, časť Pezinka) – z nemeckého Grünau
„Guštatín“ (Kopfstetten, Rakúsko) – z nemčiny
„Gútora, Gútor“ (Hamuliakovo) – z maďarského Gútor alebo nemeckého Guttern
„Halmeš“ (Jablonec pri Cíferi) – asi z maďarského Halmes
„Hasprunka“ (Studienka) – z nemeckého Hausbrunn
„Hliník“ (Limbach) – ?
„Hoštetno, Hochštetno“ (Vysoká pri Morave) – z nemeckého Hochstetten
„Hrubý Mačad, Hrubý Mačíd“ (Veľká Mača) – zo západoslovenského hrubý=veľký
„Ivánka“ (Ivanka pri Dunaji, dnes krátko) – asi z mena Ivan
„Kiripolec“ (Kostolište) – z nemeckého Kirchenplatz
„Kisiprun, Kisibrun“ (Groissenbrunn, Rakúsko) – z nemčiny
„Kopčany“ (Kittsee, Rakúsko) – asi slovanský pôvod
„Krcov“ (Eckartsau) – asi slovanský pôvod
„Kučišdorf“ (Veľké Tŕnie, časť Vinosád) – z nemeckého Zuckersdorf
„Limišdorf“ (Loimersdorf, Rakúsko) – z nemčiny
„Losej“ (Lassee, Rakúsko) – z nemčiny
„Mager, Velký Máger“ (Zlaté Klasy) – z maďarského Nagymagyar
„Marchek“ (Marchegg, Rakúsko) – z nemčiny
„Matkoboží, Matka Božia“ (Boldog) – podľa zasvätenia kostola
„Mást“ (časť Stupavy) – asi z nemeckého Maast
„Mišérd, Mišdorf“ (Nové Košariská, časť Dunajskej Lužnej) – z maďarského Misérd a z nemeckého Mischdorf
„Mléčno“ (Mliečno, časť Šamorína) – asi preklad
„Neštich“ (časť Svätého Jura) – z nemeckého Neustift
„Nezider“ (Neusiedl am See) – z nemčiny
„Ompitál, Hompitál“ (Doľany) – z nemeckého Ottenthal
„Pajštún“ (Borinka) – z nemeckého Ballenstein alebo Bernstein
„Pezinek“ (Pezinok) – z nemeckého Bösing
„Poturno“ (Engelhartstetten) – ?
„Pruk“ (Most pri Bratislave) – z nemeckého Brück
„Pudmerice“ (Budmerice) – slovanský pôvod
„Rárbok, Ralbok (Rohožník) – z nemeckého Rohrbach
„Réca“ (Reca, dnes krátko) – z maďarského Réte
„Semet“ (Kalinkovo) – z maďarského Szemet
„Serdahel“ (Dunajská Streda) – z maďarského Szerdahely
„Šarfia, Šarfija“ (Blatné) – z maďarského Sárfő
„Štvrtek“ (Plavecký a Štvrtok na Ostrove)
„Švajnsbach“ (Viničné) – z nemeckého Schweinsbach alebo Schwansbach
„Torča, Torč“ (Nová Lipnica, časť Dunajskej Lužnej) – z maďarského Torcs
„Trlinek“ (Malé Tŕnie, časť Vinosád) – z nemeckého Terling
„Uherská Ves“ (Záhorská Ves)
„Úzor“ (Kvetoslavov) – z maďarského Úszor
„Zámeček“ (Schlosshof) – asi preklad
„Železno“ (Eisenstadt) – asi preklad
Ak sa vám prešpurčina páči, nazrite na Facebooku do skupiny Prešpurčina ešče nezgegla!
