Kedysi dávno, neďaleko Bratislavy za Starým mostom, v prímestskej dedine plnej marhuľových stromov a rôznorodých ľudí s obyčajnými životmi… písal sa príbeh mladej učiteľky, prichádzajúcej do Petržalky s niekoľkými skúsenosťami z predchádzajúcich učiteľskej praxe.
Anna Antošová má nepochybne dar pútavo prerozprávať príbehy, ktoré zažila a vykresliť ľudí, ktorých dobre poznala. Do svojho rozprávania primiešala empatiu, humor, znalosť petržalských pomerov, no aj lásku a porozumenie k ľuďom s ktorými žila, učila a pracovala v škole na Jánošíkovej (Jasmínovej) ulici. Budova školy bola v Petržalke pre žiakov otvorená od školského roka 1934/1935. Základná deväťročná škola na Jazmínovej ulici bola zrušená a asanovaná v roku 1979.
Stará Petržalka bola tiež miestom môjho detstva. Kniha Kavka z periférie bola pre mňa preto mimoriadne emotívnym stretnutím s miestom, ktoré už dnes neexistuje. Domy a záhrady plné zeleniny, kvetov a marhuľových stromov už dnes, na hoci modernom a peknom sídlisku, nenájdeme. Stará Petržalka ako periféria bola veľmi autentická, krásna, drsná, plná jednoduchých ľudí mnohých národností – Slováci, Česi, Maďari, Nemci, Rómovia a ďalší. Ich spolužitie nebolo vždy idylické, ale obyvatelia Petržalky sa navzájom dobre poznali a rozumeli si.
Kniha Anny Antošovej (1925-1995) mala podľa informácie z recenzie Antónie Bednárikovej z Knižnej revue č. 10/2004, pôvodne viac ako 600 strán a vydavateľstvo ju v tomto rozsahu odmietlo vydať. Anna Antošová knihu nezredigovala na menej strán. Urobili tak až jej blízki po jej smrti.
Z vydania v roku 2004 vo vydavateľstve Ikar by mala určite radosť. Mnoho spomienok a príjemných nostalgických chvíľ prinieslo čítanie jej knihy aj obyvateľom Starej Petržalky.
Viac o knihe Kavka z periférie, ktorú odporúča Bratislava fotogenická, sa dočítate na webovej stránke Literárneho informačného centra.
Knihu si môžete požičať v Miestnej knižnici Petržalka na Prokofievovej 5, knižničnej „alma mater“ autorky článkov o knihách na našom webe.
