Národná rada Slovenskej republiky 3. apríla 2002 konsenzuálne schválila Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja SR (NSTUR). Zavŕšil sa tým viac ako trojročný proces prípravy najkomplexnejšieho strategického rozvojového dokumentu u nás, nadväzujúceho na závery a odporúčania Summitu Zeme, ktorý sa konal desať rokov predtým v Rio de Janeiro. Schválenie tohto strategického dokumentu bolo zároveň aj splnenou úlohou z uznesenia vlády SR č. 655/1998 o uplatňovaní Agendy 21. Slovensko sa stalo prvou krajinou regiónu V-4, ktorá podobnú národnú stratégiu prijala. Návrh stratégie najskôr schválila vláda a neskôr aj parlament. Ide o dokument unikátny nielen svojím obsahom a šírkou svojho záberu, ale aj spôsobom, akým vznikol.
Riešiteľský kolektív sa tvoril cestou „zdola-nahor“. Nomináciami zo strany zainteresovaných subjektov od SAV, univerzít a výskumných ústavov cez verejnú správu a podnikateľský sektor až po odbory, mimovládne a stavovské organizácie vznikla najskôr databáza viac ako 200 expertov a expertiek, pôsobiacich v relevantných oblastiach. Z tejto reprezentatívnej množiny kompetentných sa zrodil 45-členný interdisciplinárny tím a v jeho rámci skupina hlavných riešiteľov za jednotlivé oblasti (environmentálnu, sociálno-humánnu, kultúrno-historickú, ekonomickú, inštitucionálnu a prierezovú či syntetickú). Na analytickej časti Národnej stratégie s rozsahom cca 1800 normostrán textu, tabuliek a iných príloh sa autorsky podieľalo viac ako sto autorov a autoriek a desiatky ďalších v pozícii konzultantov a konzultantiek.
Do práce na príprave stratégie boli zapojené všetky rezorty, ktoré na túto možnosť pozitívne zareagovali. Ich zástupcovia tvorili rozhodujúcu časť 29-člennej riadiacej komisie projektu, ktorá zasadala každého pol roka a detailne bola informovaná o tom, ako práce na tvorbe stratégie pokračujú. Tým sa okrem iného predišlo riziku, že niektorý rezort odmietne návrh stratégie v jeho finálnej podobe.
Parlament, okrem samotnej Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, schválil aj uznesenie, ktoré zaväzuje vládu požadovať pri schvaľovaní ďalších relevantných strategických dokumentov niečo ako doložku zlučiteľnosti s Národnou stratégiou TUR, resp. s princípmi a cieľmi v nej obsiahnutými. Druhá časť uznesenia ukladala vláde predkladať každoročne v termíne do 31. marca odpočet plnenia úloh, ktoré vláde a jednotlivým rezortom z Národnej stratégie TUR vyplývajú.
A tu sa začína problém. Spomínané uznesenie vláda rešpektovala len v prvých rokoch po prijatí národnej stratégie. Pár ďalších rokov sa odpočet plnenia úloh vyplývajúcich zo stratégie robil len na pôde parlamentného výboru pre ochranu životného prostredie (čo je o. i. nepochopením skutočnosti, že životné prostredie predstavuje iba jeden z viacerých aspektov TUR). A v posledných rokoch sa požadovaný odpočet nerobí ani tam. Príslušné uznesenie Národnej rady je však naďalej platné a na jeho nerešpektovanie sme vládu i vedenie parlamentu v uplynulých rokoch neraz upozorňovali, žiadali vysvetlenie, interpelovali… Odpoveďou bola vždy a znova ignorácia svojej povinnosti zo strany vlády a rezignácia slovenského parlamentu na dohľad nad dodržiavaním vlastného uznesenia.
Pritom, napriek svojmu veku, nestratila NSTUR dodnes punc aktuálnosti. Vychádza nielen zo široko akceptovaných definícií a princípov trvalo udržateľného rozvoja, ale aj z kritických analýz doterajšieho vývoja a možných scenárov vývoja budúceho, a to v domácom i medzinárodnom kontexte. Prináša víziu udržateľného rozvoja Slovenska. V záverečných častiach navrhuje orientáciu, priority a 29 hlavných cieľov udržateľného rozvoja Slovenska, ktoré sa plnia (i neplnia) v rôznom rozsahu i kvalite, avšak bez toho, aby sa tým niekto na odbornej, riadiacej či politickej úrovni systematicky zaoberal. Koordinačnú úlohu mala v tomto smere zohrávať Rada vlády pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorá sa však po prvých ako-tak sľubných rokoch svojej existencie postupne „stratila zo scény“.
Osud Národnej stratégie TUR a Rady vlády pre TUR je príkladom premárnenej príležitosti Slovenska stať sa regionálnym lídrom aj v nejakej inej oblasti, ako je výroba automobilov.
Vyzývame týmto vládu, jednotlivé rezorty i Národnú radu SR, aby znovuoživili svoje aktivity v systematickej orientácii Slovenska na trajektóriu trvalej udržateľnosti. Za príklad si môžu vziať napríklad susednú Českú republiku, kde začali neskôr ako my, ale dnes majú vybudované solídne personálne i inštitucionálne kapacity pre koordináciu a rozpracúvanie problematiky udržateľného rozvoja vo väzbe na medzinárodné záväzky, ktoré ako Česká, tak aj Slovenská republika na seba zobrali. Gestorom týchto aktivít je dlhodobo český premiér a tím, ktorý sa touto problematikou v rámci Úradu vlády zaoberá, má niekoľko desiatok kvalifikovaných pracovníkov a expertov.
Viac informácií nájdete na webe Ochranari.sk.
Zakladajúci členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu:
prof. RNDr. Mikuláš Huba, CSc. (kontaktná osoba – mikulas.huba2@gmail.com)
Ing. Martina Barancová Paulíková
Ing. Dušan Bevilaqua, PhD.
Ing. Ladislav Bíro
Mgr. Zuzana Čaputová
doc. RNDr. Tomáš Derka, PhD.
Mgr. art. Viera Dubačová
Ing. Karol Fröhlich, DrSc.
Ing. František Guldan
RNDr. Ján Hanušin, CSc.
Mgr. Juraj Hipš
Ing. arch. Boris Hochel
Ing. Zuzana Hudeková, PhD.
prof. RNDr. Vladimír Ira, CSc.
RNDr. Ján Kadlečík
Ing. Peter Klučka
Ing. Ľubica Kolková
prof. RNDr. Mária Kozová, CSc.
RNDr. Ľubica Krištofová
doc. Zuzana Kronerová
doc. RNDr. Ján Lacika, CSc.
doc. RNDr. Ľubica Lacinová, DrSc.
Ing. Daniel Lešinský, PhD.
Ing. Milan Lichý
doc. MUDr. Branislav Líška, CSc.
Mgr. Dana Mareková
Mgr. Richard Medal
Ing. Klaudia Medalová
MUDr. Juraj Mesík
Ing. Ján Mičovský
Mgr. Vladimír Mokráň
Branislav Moňok
prof. Juraj Nvota
Mgr. Tomáš Peciar
Pavel Petráš (člen do 31. 12. 2016)
doc. Ing. arch. Henrich Pifko, PhD.
Ing. arch. Ľudmila Priehodová
Juraj Rizman
Ing. Drahomír D. Stano
RNDr. Peter Straka, PhD.
Mgr. Boris Strečanský
Ing. Štefan Szabó, PhD.
Mgr. RNDr. Ján Szöllös, CSc.
RNDr. Jozef Šibík, PhD.
RNDr. Jaromír Šíbl, PhD.
Mgr. Natália Šovkoplias
Ing. arch. Lucia Štasselová
Eulália Štefanová
Ing. Ľubica Trubíniová
Ing. Alexander Vágner
Mgr. Imrich Vozár
RNDr. Anna Zemanová
Pavol Ziman
