Od primátora čakali viac aj cyklisti. I. Nesrovnal mal vo volebnom programe urýchlenie výstavby cyklistických chodníkov.
Výdavky mesta však po príchode I. Nesrovnala klesli. „Výrazne viac sa robilo za Ftáčnika,“ zhodnotil Tomáš Peciar z iniciatívy Cyklo kuchyňa. Mesto podľa neho nedokáže manažovať ani projekty, na ktoré má financie, komisia pre cyklistickú dopravu sa stretáva zriedka, jej priebeh a výstupy sú chaotické, úradníci, ktorí spravujú cykloagendu, nemajú kompetencie. Podľa J. Uhlera sú hlavnou brzdu rozvoja vlastnícke vzťahy.
Pozemky pod budúcou cyklotrasou podľa neho často vlastnia ľudia, ktorí ich nechcú predať. Bicykle dnes netvoria ani dve percentá osobnej prepravy, zhodnotil Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2017. Jazda na nich je totiž v Bratislavenepríjemná až životu nebezpečná.
Chodníky sú rozbité, na ceste sú vyjazdené koľaje a jazda medzi autami je riskantná, zdôvodnili autori akčného plánu. Podľa T. Kratochvílovej nastal v príprave nových trás posun. Pripisuje to však aktivite Občianskeho združenia Cyklokoalícia, ktoré z vlastných peňazí financuje projektovú prípravu. „Urobili sa aj organizačné opatrenia, takže je šanca, že sarealizácia zrýchli.
Mesto si však dalo slabý cieľ v podobe realizácie iba dvoch trás a dokončenie jednej. Ak chceme dobehnúť Viedeň, mali by sme výstavbu zrýchliť,“ hodnotí Michal Malý z Cyklokoalície. Podľa mestského rozpočtu má podpora cyklistickej dopravy budúci rok stúpnuť na rekordnú úroveň a na vyšších úrovniach má zostať aj neskôr.
„Cieľom je každú mestskú časť Bratislavy spojiť s centrom mesta aspoň jedným bezpečným koridorom, ktorý by na seba natiahol nových cyklistov,“ avizujú autori akčného plánu.
