Občianski aktivisti a aktivistky združení v iniciatíve Bratislava otvorene (BAO) podali ešte v roku 2014 žalobu na Krajský súd v Bratislave vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu vo veci výrubu stromov na Kollárovom námestí. V roku 2015 Krajský súd zrušil rozhodnutie Okresného úradu vo veci odvolania ako aj rozhodnutie MČ Staré mesto vo veci výrubu stromov. Preto sa „developer“, účastník Parking house s.r.o. v roku 2016 voči tomuto rozsudku odvolal. „S radosťou oznamujeme, že aj Najvyšší súd 28. 2. 2018 vyniesol rozsudok, v ktorom potvrdil rozsudok Krajského súdu ako vecne správne rozhodnutie – teda jednoducho povedané – potvrdil zrušenie povolenia na výrub. Najvyšší súd svojím rozhodnutím tak potvrdil logický a normálny stav rešpektovania Ústavy SR, ako aj zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny,“ uvádza sa v tlačovej správe iniciatívy Bratislava otvorene.
Z rozsudku vyberáme podstatné časti a zdôvodnenia:
-
Každý má právo na priaznivé životné prostredie. Verejný záujem je postavený na ochrane a zveľaďovaní životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti, je mimoriadny, a preto právny poriadok Slovenskej republiky jej venuje zvýšenú pozornosť, a na základe uvedeného je prípustné výkon niektorých práv jednotlivca obmedziť.
-
Povinnosť fyzických aj právnických osôb ochraňovať prírodu a krajinu. Vzhľadom na túto povinnosť musia prispôsobiť vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia, ako aj podriadiť výkon svojich ostatných základných práv, vrátane vlastníckeho práva, slobody podnikania a iných obdobných práv, čo je v súlade s verejným záujmom na zachovaní priaznivého životného prostredia. Podľa čl. 44 ods. 3 ústavy nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
-
Povinnosť orgánov štátnej správy a obci pri ochrane prírody a krajiny. Podľa zákona sú tieto orgány povinné zabezpečovať zachovanie prírodnej rovnováhy a rozmanitosti podmienok a foriem života, utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Takáto ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, a len takým spôsobom, aby nebol narušený ich stav a nedošlo k ohrozeniu alebo oslabeniu ich ekologickostabilizačných funkcii.
Súd skonštatoval, že udelenie súhlasu na výrub je možné iba za predpokladu, že správny orgán posúdi ekologické a estetické funkcie drevín, ako aj vplyvy na zdravie človeka. V prípade rozhodnutia o výrube na Kollárovom námestí k dostatočnému posúdeniu predmetných funkcii nedošlo. Súdu nie je vôbec zrejmé, prečo dal prvostupňový správny orgán prednosť vlastníckému/užívaciemu právu účastníka pred právom občanov na priaznivé životné prostredie.
Najvyšší súd, ako aj Krajský súd konštatoval, že prvostupňový správny orgán nevykonal dokazovanie čo do rozsahu zásahu do práva na priaznivé životné prostredie, po predpokladanom výrube drevín a dokončení stavby, vo vzťahu ku vhodnosti takéhoto podložia na ďalšiu výsadbu, najvyšší predpokladaný vzrast takto nasadených drevín, ako ani predpokladaný čas, ktorý bude potrebný na nové dreviny, aby plnohodnotne začali plniť funkcie predchádzajúcich vyrúbaných drevín.
V prípade Kollárovho námestia občianski aktivisti a aktivistky v BAO bojujú už od roku 2009 za zachovanie prirodzeného parku. Okrem vyššie uvedeného poukazujú tiež na:
1. Nerešpektovanie územného plánu a jeho regulatívov
Park na Kollárovom námestí má podľa ÚP mesta kód 1110 – parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy. To znamená, že na takomto území nie je možné stavať nič, čo nesúvisí s touto funkciou. Plánovaná podzemná garáž nielenže zapríčiní výrub 65 stromov a kvalitnej mestskej zelene, ale vyvolá vybudovanie aj ďalších objektov na povrchu v parku, teda vjazdov a výjazdov parkovacieho domu, objektov vzduchotechniky, vetracích šácht, výťahov, schodísk a ďalších technických zariadení potrebných pre funkčnosť garáže – ktoré nijako nesúvisia s funkciou parku a zelene. „Náhradný park“ vznikne na streche podzemnej garáže, čím sa nenávratne zničí až 1/3 súčasného parku.
2. Nerešpektovanie zákona o ochrane životného prostredia
Zámer je v rozpore s verejným záujmom, najmä s predmetom zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Nemožno akceptovať právnu situáciu, kedy s vedomím, že na dotknutom území parku (v silne urbanizovanom prostredí) sa v čase rozhodovania nachádzajú niekoľko desaťročí rastúce stromy a kríky, vydalo Hlavné mesto SR Bratislava záväzné stanovisko, v dôsledku ktorého by mala byť táto zeleň zlikvidovaná. Týmto záväzným stanoviskom sa uprednostňuje súkromný záujem investora postaviť garáž, pred verejným záujmom nepoškodzovať a neničiť, ale naopak zachovať verejnú zeleň v meste (v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny aj s cieľom zachovať dnešnú kvalitu životného prostredia v predmetnom území). Vydané záväzné stanovisko hl. mesta popiera základné ústavné právo na priaznivé životné prostredie a zákonnú povinnosť zachovať a chrániť ho. Vybudovaním 297 parkovacích miest sa výrazne zhorší kvalita ovzdušia, retenčná schopnosť územia aj celkové životné prostredie, zvýši sa dopravná záťaž, prašnosť a hluková záťaž územia (už v súčasnosti hluk prekračuje dennú aj nočnú prípustnú hodnotu).
3. Nerešpektovanie strategických dokumentov mesta
Vedenie Hlavného mesta SR Bratislavy nerešpektuje základné strategické dokumenty. Vybudovaním garáže sa zhorší aj retenčná schopnosť územia, ako aj celkové životné prostredie, čo je v priamom rozpore so základným strategickým dokumentom mesta Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy, prijatom na MsZ 24. 9. 2014. Jedným zo základných princípov je ochrana prvkov zelenej infraštruktúry, stromov a zelene a vytváranie nových zelených plôch s priepustným povrchom, aby sa zmiernil priemerný nárast teploty v meste a udržovala sa voda v krajine. Taktiež uznesením č. 1020/2010 schválilo mestské zastupiteľstvo v júli 2010 záväzný dokument: Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Hl. mesta SR Bratislavy na roky 2010-2020 (PHSR). Mesto si v ňom stanovilo koncepciu systémového riešenia statickej dopravy ako aj jasný cieľ – znižovať zaťaženie centrálnej oblasti individuálnou automobilovou dopravou. Schválili sa opatrenia zaväzujúce mesto, aby v prvom rade spracovalo územný generel statickej dopravy, následne pripravilo zásady parkovacej politiky, a až na základe týchto zistení a zásad povoľovalo budovanie parkovacích domov, pričom v PHSR sa osobitne hovorí o budovaní parkovacích kapacít na vstupoch do mesta v nadväznosti na verejnú dopravu.
Občianski aktivisti a aktivistky v BAO veľmi oceňujú rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu v záujme zachovania životného prostredia v Bratislave. Vyzývajú kompetentných, aby prehodnotili svoj prístup k ochrane zelene a stromov v meste a svojim konaním nepreferovali finančné záujmy developerov, ale dopriali občanom právo na kvalitné životné prostredie.
