logo

Na mieste bývalého štadióna Artmedie má vyrásť stometrový mrakodrap!

Green-park-vizualizacia-investora2.jpg

Green park, vizualizacia investora

Občianski aktivisti a aktivistky z iniciatívy Bratislava otvorene upozorňujú, že v Bratislave sa opäť chystá výstavba budovy Green Park v Petržalke, ktorá bude v priamom rozpore s verejným záujmom. Svojím objemom, výškou, dopravnou záťažou či zhoršením životného prostredia bude ničiť obľúbené miesta obyvateľov/obyvateliek, ale aj návštevníkov/návštevníčok mesta, ako sú Tyršovo nábrežie, Sad Janka Kráľa a v neposlednom rade aj panorámu Bratislavy. Táto lokalita je nielen dôležitá pre Staré Mesto ako najbližší park, ale je výnimočná aj pre Petržalku a celú Bratislavu. Má výborné napojenie na MHD, peší pohyb a obrovský relaxačno-kultúrno-spoločenský potenciál. Už dnes sa tam organizujú koncerty, podujatia, letná pláž a iné.

Podľa názoru Bratislavy otvorene výstavbou budovy sleduje developer iba svoje egoistické a megalomanské ciele na úkor všetkých Bratislavčanov a kvality ich života. Občania a občianky preto očakávajú od Magistrátu hlavného mesta Bratislavy, ako aj od Krajského pamiatkového úradu v Bratislave a ďalších zodpovedných orgánov, napr. MŽP SR, aktívnu obranu verejného záujmu, životného prostredia a kultúrno-historickej panorámy mesta.

Matej Vagač z iniciatívy Bratislava otvorene upozorňuje na fakt, že takouto masívnou výstavbou utrpí najstarší mestský park v Strednej Európe – Sad J. Kráľa, Staré Mesto, Petržalka, ako aj celá oddychovo-relaxačná nábrežná zóna (Tyršovo nábrežie, divadlo Aréna a pod.): „Chystá sa postaviť hrubá podlažná plocha v objeme 71 280 m2, 1190 parkovacích miest – a to všetko asi 50 metrov od obľúbeného parku. Iba 200 metrov od brehu vyrastie stometrový mrakodrap, ktorý navždy zničí historicky tradičnú mestskú panorámu. V porovnaní s vežou Auparku, ktorá má „iba“ 22 podlaží, je táto budova s 30 podlažiami oveľa bližšie k rieke, čím bude ešte výraznejšie rušiť vzácny urbanistický celok rozložený na obidvoch brehoch Dunaja.“ Ako vidno z priložených schematických fotiek so zakreslenou budovou, nová dominanta pri pohľade z nábrežia Starého Mesta totálne zmení harmonický pohľad na Sad J. Kráľa so Starým mostom.

Katarína Šimončičová zas poukazuje na zhoršenie kvality životného prostredia pri realizácii stavby: „Katastrofálna kvalita ovzdušia na Slovensku stále predstavuje veľký problém. Znečistenie ovzdušia jemným prachom skracuje ľuďom život – z tohto dôvodu predčasne umiera na Slovensku asi šesťtisíc ľudí ročne, čo je 20-krát viac ako pri dopravných nehodách. Občania sú a budú ešte viac vystavení zvýšeným hladinám koncentrácie prachových častíc PM2,5 a PM10, pričom zároveň koncentrácia oxidu dusičitého na Slovensku je najhoršia v rámci celej EÚ.“ Len pri hrubom prepočte 1190 novo postavených parkovacích miest pri Sade J. Kráľa a ich minimálnej dennej obrátke (jeden vjazd a výjazd doobeda a poobede) ide o nárast viac ako 4500 vozidiel denne v území.

Absolútne neúnosný je aj fakt, že tieto vozidlá majú v hlavnej miere používať doteraz ukľudnenú jednosmernú Viedenskú cestu, ktorú v súčasnosti používajú v polovičnom profile cyklisti (je to medzinárodná cyklotrasa!), peší a športujúci. V letných mesiacoch je tam taký intenzívny peší pohyb medzi parkom a nábrežím, že vznikajú aj kolízie s cyklistami, pričom automobilová doprava je tam teraz minimalizovaná. Naopak, výstavba Green Parku navrhuje prepravnú kapacitu Viedenskej cesty na 85 vozidiel za hodinu, čo je približne každých 40 sekúnd jedno auto (nárast cca 200 % v špičkovej poobedňajšej hodine). Okrem iného to znemožní aj bezpečný prechod chodcov medzi Tyršovým nábrežím a Sadom J. Kráľa.

Takýto nárast zapríčiní aj znásobí rôzne negatívne environmentálne vplyvy, ktoré budú zvyšovať kumulatívne účinky na kvalitu ovzdušia a na hlukové pomery. Nedá sa opomenúť ani fakt, že Bratislava sa dlhodobo umiestňuje na prvých priečkach najhlučnejších miest v Európe,“ dodáva Katarína Šimončičová z iniciatívy Bratislava otvorene.

Občianski aktivisti a aktivistky iniciatívy Bratislava otvorene kladú zásadné otázky, kto v tomto meste obhajuje verejný záujem, kto ochraňuje životné prostredie, komu záleží na kvalite života?

Žiadajú konkrétne odpovede

od primátora:

Akým spôsobom chce riešiť dopravu na Viedenskej ceste, ak tam projekt predpokladá 200 % nárast vozidiel, čím sa výrazne zhorší hluková záťaž, prach, emisie a bezpečnosť v tejto oddychovej zóne? Ako sa vysporiada s medzinárodnou cyklotrasou EuroVelo 6 a peším pohybom na Viedenskej ceste?

Akým spôsobom chráni vizuál a výškovú panorámu mesta, ak len 200 m od brehu Dunaja má vyrásť 30-podlažná budova? Ako je možné, aby bola takáto výstavba povolená, ak je hlavná architektka proti tomu?

Akým spôsobom dodržuje súlad s územným plánom, keďže bytová funkcia môže byť iba 30 % a ostatné sa rieši tzv. „apartmánmi“, nedodržiava sa koeficient zelene – zeleň na strechách v žiadnom prípade nemožno považovať za plochy na výsadbu vzrastlých drevín – a porušuje sa strategický dokument mesta v boji proti vplyvom zmeny klímy?

Akým spôsobom sa chce vysporiadať s rozporom s Územným plánom Bratislavy z r. 2007. Územný plán v záväznej časti C (str. 9) stanovuje, že treba “rešpektovať najvýznamnejšie diaľkové priehľady, ktoré poskytujú charakteristické identifikačné, významové a orientačné vnímanie mesta, priehľady na historické a významové dominanty mesta, či inak hodnotné stavby“, ako aj „najvýznamnejšie vyhliadkové body, z ktorých je potrebné výškovú stavbu posúdiť s ohľadom na ochranu typickej celomestskej siluety a charakteristického obrazu mesta – Tyršovo nábrežie, Starý most, Viedenská cesta…“.

– od riaditeľa Krajského pamiatkového úradu (KPU) v Bratislave:

Ako je možné, že úrad neposúdil túto stavbu ako rušivú voči vizuálu Starého mesta (pamiatkovej zóny a pamiatkovej rezervácie), ako rušivú voči panoráme Bratislavy a ako aj rušivú voči národnej kultúrnej pamiatke – Sadu J. Kráľa?

Ako je možné, že jeho kladné záväzné stanovisko pre stavbu má asi dva riadky bez náležitých posúdení, odborných posudkov, vizualizácií, zákresov a pod.? Ako je možné, že úrad neposúdil chránené pohľadové línie, v ktorých je jasne vidieť, že výšková stavba Green Parku naruší chránené pohľady A-04 zo Slavína, A-03 z Prístavného mosta, B-01 z východnej terasy hradu, B-02 z južnej terasy hradu? Ako je vidno z vizualizácii investora, veža Green Parku naruší tradičné pohľady a panorámu mesta. Bude to obdobné, ako vežu Auparku vidno na chránenom pohľade C-12 (pohľad na pamiatkovú rezerváciu mesta spod Michalskej veže)

Ako je možné, že odbornej verejnosti, napr. hlavnej architektke Bratislavy je úplne jasné, že „pri výjazdoch na mosta sa otvára panoráma Starého Mesta a hradného kopca a práve v týchto polohách, v takej blízkej vzdialenosti od rieky je situovanie výškových objektov v blízkosti mosta nevhodné. Územie medzi mostami SNP a Starým mostom je viz-a-viz historickému mestu a spolu s najstarším verejným parkom v strednej Európe tvorí vzácny urbanistický celok rozložený na obidvoch brehoch Dunaja“, pričom profesionálnym pamiatkárom z KPU to nevadí?

– od Ministerstva životného prostredia SR:

Ako sa vysporiada s relevantnými pripomienkami odbornej a občianskej verejnosti v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA?

Keďže výstavba a prevádzka Green Parku v území bude mať výrazné negatívne vplyvy na Sad J. Kráľa (tienenie, emisie a hluk z automobilovej dopravy, prašnosť, zmena hydrogeológie, svetelný smog atď.), prečo posudzovanie EIA nezahŕňa tieto vplyvy na mestský park a biocentrum Sad Janka Kráľa?


Možnosti podpory Bratislavy fotogenickej

Máme radi Bratislavu rovnako ako vy. Naše články a fotky ochotne ponúkame vám, našim čitateľkám a čitateľom, bezplatne, ale ako všetko, aj technické zázemie a čas na tvorbu obsahu stránky stoja peniaze. Aj najmenšia finančná podpora nám pomáha venovať sa webu a s ním aj Bratislave - viac a lepšie. Podporiť nás môžete prostredníctvom prevodu na účet číslo SK6783300000002001245463 občianskeho združenia Bratislava fotogenická.
Ďakujeme.

posunúť na začiatok