Bratislavský mier (1805)
26.12.1805
Bratislavský mier bola zmluva, ktorá bola podpísaná po bitke pri Slavkove v Bratislave 26. decembra 1805 v Primaciálnom paláci medzi Francúzskom a Rakúskom. Mier ukončil tretiu koaličnú vojnu. Rokovaní o mieri sa nezúčastnili samotní panovníci, ale iba diplomati. Rakúsko zastupoval knieža Johann-Joseph Lichtenstein, Francúzsko Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord. O deň neskôr zmluvu ratifikoval Napoleon v Schönbrunne. Ako nátlak na Rakúšanov sa používala ešte nepodpísaná mierová zmluva s Pruskom. Rakúsko sa vzdalo v prospech Francúzska alebo jeho spojencov svojich území: Benátsko, Istria, Dalmácia, Kotor (získalo ich napoleonské Talianske kráľovstvo) Augsburg (získalo Bavorsko) Tirolsko a Vorarlbersko (obe získalo Bavorsko) Breisgau (získalo Badensko) zvyšné Predné Rakúsko (získalo Bádensko a Württembersko) Ďalej súhlasilo, že bavorské a württemberské kurfirstvo budú povýšené na kráľovstvá a bádenské markgrófstvo na veľkokniežatstvo. Okrem toho musel cisár František I. uznať Napoleona za cisára a vopred dať súhlas na vznik spolku, ktorý sa neskôr nazýval Rýnsky spolok. Francúzsko sa vzdalo Soľnohradského arcibiskupstva (od roku 1803 kurfirstvo) a Berchtesgadenu. Vďaka tomuto mieru existuje v Paríži pomerne významná Rue Presbourg (Bratislavská ulica). Tento mier nepriamo spôsobil zánik rímskonemeckej ríše, lebo ním funkcia rímskonemeckého cisára fakticky stratila význam. Väčšina územných presunov podľa Bratislavského mieru bola zrušená v rámci viedenského kongresu 1815, no Salzbursko zostalo dodnes súčasťou Rakúska.